Zbyšo sa narodil v Košiciach, no detstvo prežil v Nitre, kde býva dodnes. Obaja jeho rodičia učili na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Rodičom je vďačný za krásne detstvo a lásku, ktorú jemu a bratovi venovali. Výtvarník sa oženil počas štúdia na VŠVU v Bratislave a následne sa osamostatnil.

Kedy ste sa začali venovať maľbe a grafike, čo vás k tomu priviedlo?
Vyrastal som medzi farbičkami a knihami o umení, takže som si kreslil od malička. Mamička prednášala dejiny výtvarného umenia a sama tiež maľovala. Maľbe a grafike som sa intenzívne venoval už počas štúdia na gymnáziu, čo ma logicky priviedlo k túžbe pokračovať v štúdiu na VŠVU. Počas vysokoškolského štúdia ma najviac ovplyvnil môj profesor Albín Brunovský, ale I skvelí pedagógovia Vladimír Gažovič, Karol Ondreička, Igor Rumanský a iní. Rovnako dôležití a inšpiratívni boli pre mňa aj spolužiaci zo silnej grafickej a maliarskej generácie, ktorá tam v tej dobe študovala.
felix

Kde najčastejšie tvoríte? Je na tom mieste niečo výnimočné, prečo ste si ho vybrali?
Snažím sa tvoriť kdekoľvek vo svete, kam ma práca zavedie, ale samozrejme najradšej a najčastejšie pracujem doma v mojom nitrianskom ateliéri, ktorý mám vedľa domu na krásnom a pokojnom mieste.

Akej výtvarnej technike sa venujete najradšej?
Na túto otázku dnes už nemám jednoznačnú odpoveď. Začínal som síce s klasickou grafikou, ktorej sa venujem dodnes, ale rovnako ma fascinujú a využívam mnohé ďalšie médiá, ako je maľba, kresba, ilustrácia, digitálna grafika, tvorba známok, asambláží, objektov a inštalácií a v poslednom období čoraz viac aj sochárstvo. Práve tá diverzita výtvarných medií je to, čo ma baví, inšpiruje a napĺňa.

Vieme, že sa už viac ako 30 rokov venujete aj známkovej tvorbe, prezraďte nám o nej viac.
Na rozdiel od mojej voľnej tvorby, pri známkach dostávam zadanie, ktoré musím rešpektovať. Od danej témy sa potom odvíja aj technika, ktorou sa rozhodnem spracovať návrh. Ten sa robí v šesťnásobku reálnej veľkosti známky a musíte pri ňom myslieť na to, aby bola čitateľná aj po zmenšení. Ak je témou známky slovenská príroda, resp. historické pamiatky, snažím sa dané miesta navštíviť. Pri portrétoch osobností vychádzam z dostupných dobových fotografií.

Čo je typické pre váš domov?
Dom sme zariaďovali, a ešte stále zariaďujeme spoločne s manželkou. Doma máme “nekontrolovateľné” množstvo kníh, artefaktov a maličkostí prinesených z ciest po svete, ani nie tak kvôli potrebe vlastniť, ale skôr ako stála inšpirácia.

Ak by ste si mohli vybrať, a neboli by ste viazaný prácou, kde by ste chceli bývať?
Som spokojný tam kde som, ale vedel by som si predstaviť, že by som sa narodil napríklad v Benátkach, alebo všeobecne vo Venete. To je miesto, kam sa rád a často vraciam.

Čo vás v poslednom čase najviac potešilo a aké máte plány do budúcnosti?
Vždy ma potešia úspechy mojich blízkych, hlavne mojich synov. Teší ma tiež, že mám pred sebou stále veľa nových pracovných výziev a projektov. Čo sa týka túžieb a plánov do budúcnosti, oboje samozrejme mám…bez toho by asi kreatívna práca nemohla existovať, ale nejaké dlhodobé plánovanie nebolo nikdy mojou silnou stránkou. Snažím sa len jednoducho tešiť každému novému dňu, naplnenému prácou, ktorá ma baví a prítomnosťou ľudí, ktorých mám rád.