Adam Ďurica – spevák, hudobník, textár, skladateľ a producent pôvodom z Hlohovca sa do povedomia verejnosti dostal vďaka účasti v speváckej súťaži. Okrem hudby ho baví aj varenie.
Kedy ste sa osamostatnili? Koľko ste mali rokov ?
Moja mama vždy hovorila, že som bol odmalička samostatná jednotka. Vždy som menej hovoril a viac počúval a zrazu som sa odhodlal niečo spraviť. Takto to fungovalo už od útleho detstva, keď som sa na malom „bicyklíku“ vybral na druhý koniec dediny a nikto nevedel kde som. Toto cestovanie sa mi zapáčilo natoľko, že sa stalo súčasťou môjho života a je ním až dodnes. Aj keď som sa neodsťahoval, samostatným som sa stal už v 16-tich rokoch. Dôvod je jednoduchý – je ním muzika. Hudba ma dostala na cesty a dokázal som si ňou zarobiť na všetky svoje výdavky, čiže vďaka nej som bol sebestačný a slobodný. Od rodičov som sa samozrejme odsťahoval až neskôr.
Čo vám najviac chýbalo keď ste odišli od rodičov?
Ten typický domov aký som poznal od detstva, tá pohoda, keď je rodina pokope. A takisto mi chýbala príroda v okolí.
Veľakrát ste sa sťahovali? Kde bývate teraz?
Nie. To typické sťahovanie nepatrí do môjho života, no napriek tomu, mám vždy prichystaný a napoly nabalený svoj muzikantský kufor hneď vedľa postele. Momentálne bývam v Trnave.
Zariaďovali ste si byt sám alebo ste požiadali o pomoc dizajnérov?
Zariaďovanie bytu sme zvládli spolu s manželkou sami. Cítime sa v ňom veľmi dobre a keď sme pár dní mimo, už sa veľmi tešíme domov.
Pomáhate s domácimi prácami? Viete variť?
Varenie ma začalo v poslednej dobe veľmi baviť. Čiže ak sa niečo ide variť hneď sa hlásim do služby. Možno je to spôsobené aj tým, že veľmi nerád umývam riad po varení. Takže momentálne varím ja a Kika umýva riad. Záleží však aj na tom, aké jedlo si chceme prichystať, pretože niektoré jedlá pripravuje moja manželka oveľa lepšie a vtedy si to musíme vymeniť.
Čo najradšej robíte, keď ste doma?
Najradšej mám tie chvíľky, keď som doma sám a pri dobrej káve si môžem skladať pesničky, zapisovať nápady, hrať na gitare a vlastne takto hudobne rozjímať.
Máte nejakú veselú príhodu týkajúcu sa bývania?
Keď sme sa nasťahovali do nášho nového bývania, veľa vecí nám tu chýbalo. Nemali sme napríklad nočné stolíky a tak sme si urobili improvizované z takých krabíc a samozrejme my sme si na to už zvykli. Ale keď ku nám prišiel niekto na návštevu, hneď si to všimol a povedal nám: “Oooo, veľmi pekné nočné stolíky!” a nám to až vtedy došlo, že už by sme si ich mali naozaj vymeniť za normálne.
Ak by ste si mohli vybrať a neboli by ste ničím viazaný, kde by ste chceli bývať?
Videl som veľa krásnych miest, ktoré vás očaria svojou atmosférou, ruchom, životným tempom, vôňami a chuťami. Neviem však povedať konkrétne miesto. Môžem bývať hocikde, ale musím tam mať svoju ženu a také to teplo domova a musíme tam byť šťastní. Vtedy je to pre mňa domov.
