Mama hotel Roman využíval dosť dlho. Jeho prvé osamostatnenie bolo vynútené, po vysokej škole išiel na základnú vojenskú službu, keď mal 22 rokov. O dva roky neskôr sa s vtedajšou priateľkou pokúšal o svoje prvé bývanie vo dvojici.

Čo vám najviac chýbalo keď ste odišli od rodičov?

Vôňa olejových farieb. Otec bol maliar, jedna z izieb u našich slúžila ako ateliér a často som tam sedával a preberali sme všetky témy sveta. Aj moji kamaráti a spolužiaci hovorili, že keď k nám prišli na návštevu, mali pocit, že došli do múzea, tá vôňa bola charakteristická. Tatko už síce sedem rokov nie je medzi nami, ale keď prídem za maminou a otvorím dvere, tak mi naskočia nielen spomienky, ale aj tá vôňa. Akoby zostala v stenách. Alebo v mojom mozgu…

Ste spokojný  s bytom, kde teraz bývate?

Veľmi. Aj keď som sa oň vôbec nepričinil, pretože už v ňom bývala moja súčasná priateľka. A keďže som spokojný s ňou, som aj s bytom. A už ho vnímam ako svoj domov. Priateľka Lucka dodnes so smiechom hovorí, že mi dala kľúče preto, aby som jej išiel vyvenčiť psa a ja som to zle pochopil a už som neodišiel.  Ten byt je úžasný v tom, že má atmosféru malej galérie plnej obrazov. Zdá sa, že tie umelecké diela ma v živote prirodzene sprevádzajú. A máme nádhernú terasu, kde v lete sedíme a pozeráme sa na mesto a nabíjame sa energiou.


Čo je pre váš byt charakteristické? Máte v ňom niečo typické pre Vás?

Vždy sa smejeme na tom, ako som postupne začal znášať veci. Mám veľkú zbierku vinylových platní a tak sa začali postupne objavovať v byte, najprv po kuse, potom po desiatkach. Až  napokon Lucka buchla po stole a išla kúpiť skrinky na platne. Keď sa vrátila dala ich do obývačky a vyhlásila, aby som ich neznášal postupne a tajne, ale nech to donesiem všetko.

Ktoré domáce práce robíte rád a naopak, ktoré „nemusíte“?

Som priemerná umývačka riadu a občasná kuchárka raňajok, ale len keď nejdem na piatu do rozhlasu. V opačnom prípade ma raňajky čakajú vždy pripravené, čo je úžasné. A keďže byt je už starší a sem-tam buchne žiarovka, alebo poistka, tak som taký minimalistický „servisák“.

Máte nejaké rituály?

Áno, vždy do bytu a von z neho vstupujem pravou nohou.

Čo najradšej robíte keď ste doma sám?

Nikdy nebývam sám, pretože máme psa. Ale ak je taká chvíľa, tak relaxujem a počúvam hudbu. Ten vinyl má naozaj iný zvuk, mäkký, priestornejší. Aj keď k nám príde môj syn, ktorý má jedenásť, tak povie – tatino, pusti platňu, ona je taká mäkučká. To detské ucho to dokáže takisto rozlíšiť.

Ak by ste si mohli vybrať a neboli by ste ničím viazaný, kde by ste chceli bývať?

V malom domčeku na brehu mora s priedomím, na ktorom sedíme aj s deťmi a pozorujeme život. A zvnútra sa ozýva hudba z vinylovej platne samozrejme!

Pripravila: Ružena Škulecová, Foto: Roman Bomboš