Alexandra sa venovala atletike, preto od 14 rokov bývala na internáte Strediska vrcholového športu v Trenčíne. Z domu odišla spolu s kamarátkami, čo jej uľahčilo situáciu, ale rodina jej aj tak veľmi chýbala.
Cez víkendy mávala Alexandra často preteky, tak ani vtedy nemohla byť doma. No keď doma bola a vracala sa na internát, často si aj poplakala. Vtedy si povedala, že ak bude mať raz deti, že ich nebude nútiť k veľkej samostatnosti.
Čo vám najviac chýbalo keď ste odišli od rodičov?
Asi všetko. Moja izbička, mama, otec, stará mama, brat, pes a mačka. V treťom ročníku ma „našťastie“ postihol úraz, takže som sa musela vrátiť domov. Naozaj som sa osamostatnila až keď som sa vydala. Dnes viem, že mi osamostatnenie v živote pomohlo a vďaka tomu dokážem prežiť v rôznych situáciách, ale bola by som sa zaobišla aj bez tejto skúsenosti.
Ktoré domáce práce robíte rada a ktoré radšej prenecháte niekomu inému?
Veľmi rada varím. Denne, niekedy aj viac chodov. Nie je to pre mňa práca, skôr hobby. S tým je spojené aj nakupovanie potravín, čo mám tiež rada. Ostatné domáce práce nemajú pre mňa žiadne čaro, aj keď sa im samozrejme nedá vyhnúť.
Pomáha aj manžel?
Môj manžel vidí čaro vo všetkých domácich prácach okrem varenia. Takže naša mozaika zapadla dokonale. Vilo relaxuje pri práci v domácnosti a v záhrade, čo si veľmi vážim a užívam.
Keby som bola mucha, podľa čoho by som zistila že v tomto byte bývate práve vy?
Muchy majú u nás problém, pretože ich loví naša mačka! Takže by ste museli veľmi rýchlo letieť. Najskôr by ste objavili niečo dobré v kuchyni. A ak by ste náhodou prileteli v noci, tak by vás chytil zasa môj muž, ktorý je dlho hore, takže mu nič neunikne.
Ak by ste si mohli vybrať, a neboli by ste viazaná prácou, kde by ste chceli bývať?
Vďaka môjmu manželovi som si obľúbila Andalúziu. Študujem španielčinu a históriu Španielska, a dúfam, že v tejto krásnej krajine strávime spolu ešte veľa času.
Pripravila: Ružena Škulecová, Foto: archív A.R.
