Materské mlieko je téma, o ktorej sa v poslednom čase diskutuje oveľa viac, než tomu bolo v osemdesiatych či deväťdesiatych rokoch. Dojčenie si určite našu pozornosť zaslúži, veď materské mlieko je najvhodnejším druhom výživy, ktorú dieťa v prvých mesiacoch svojho života môže dostávať.

Zloženie materského mlieka sa mení podľa toho, v akom gestačnom týždni sa dieťa narodilo a v akom popôrodnom období sa žena práve nachádza. Zloženie mlieka sa počas dojčenia mení. Prečo je to tak? Jednotlivé popôrodné obdobia predstavujú z hľadiska matky a dieťaťa rôzne nároky v rámci rastu a obrany organizmu. A keďže sa jedná o hormonálnu záležitosť, tvorba materského mlieka je úzko spätá aj s ostatnými fyziologickými funkciami ženy, ktoré na zloženie mlieka vplývajú. Ľudia sa prirodzene od seba odlišujú, preto aj zloženie materského mlieka je u každej matky odlišné.

Zloženie materského mlieka

Materské mlieko je predmetom mnohých vedeckých výskumov. Čím hlbšie sa zloženie a funkcie materského mlieka skúmajú, tým udivujúcejšie sú niektoré výsledky. Sú však určité fakty, ktoré sú už pomerne dobre známe a zadefinované. Väčšinovú zložku materského mlieka predstavuje voda, cca 87-88%. Ďalšou zložkou sú uhľohydráty – cukry, ktoré tvoria 7% materského mlieka a z nich až 4% sú oligosacharidy. Druhou najzastúpenejšou zložkou v materskom mlieku sú tuky – 3,8%. Z tohto objemu tvoria 1% proteíny. Mlieko obsahuje aj minerály, vitamíny, hormóny, enzýmy a ďalšie bioaktívne látky – živé bunky, imunoglobulíny, cytokíny, mucíny a rastové faktory. Z energetického hľadiska obsahuje deciliter materského mlieka 65 až 70 kcal.

Jedinečné kolostrum

Kolostrum je jedinečným „druhom“ materského mlieka. Je to prvé mlieko, ktoré sa tvorí matke po pôrode a pokrýva výživu novorodenca v prvých dňoch života. Jeho zloženie tvoria 10% bielkoviny, z ktorých mnohé sú imunoaktíne – imunoglobulín A, laktoferín. Kolostrum obsahuje aj živé leukocyty. Môže ich byť 1 až 5 miliónov v každom mililitri. Aj zastúpenie cukrov je v prvom mlieku špecifické. Obsahuje menej laktózy a viac oligosacharidov, ktoré majú imunoprotektívnu funkciu. Ako mlieko dozrieva, ich počet postupne klesá. Vďaka karotenoidom je kolostrum sfarbené mierne dožlta. Po približne piatich dňoch po pôrode vystrieda kolostrum prechodné mlieko, v ktorom postupne bielkovinová zložka ubúda a percentuálne sa zvyšuje zastúpenie tukov a cukrov – laktóza stúpa, oligosacharidy klesajú. V tomto období sa zároveň tvorba mlieka zvyšuje.

Zrelé materské mlieko

Zrelé mlieko produkuje prsná žľaza približne po dvoch týždňoch od pôrodu a jeho zloženie ostáva viac-menej stabilné, no s viacerými variáciami v priebehu dňa. Najviac tuku obsahuje mlieko poobede. Na večer a ku koncu dojčenia sa zvyšuje množstvo tuku dvoj až trojnásobne. Tzv. predné mlieko je menej kalorické, ako zadné. Po štvrtom mesiaci dojčenia tvorba mlieka závisí od parity rodičky – koľké dieťa v poradí dojčí, od BMI matky, od nástupu menštruácie a od iných činiteľov. Zdá sa, že, čím viac mlieka matka tvorí, tým vyšší je obsah laktózy v ňom – menej tukov a bielkovín. Cukry v materskom mlieku sú zastúpené predovšetkým laktózou a oligosacharidmi. Bielkoviny sú zložené zo srvátkovej a kazeínovej frakcie. V kolostre je tento pomer 90:10, čo však následne výrazne klesá, až k pomeru 60:40 v zrelom materskom mlieku. Strava matky na obsah bielkovín výrazný vplyv nemá.

Variabilné zložky

Najvariabilnejšou zložkou materského mlieka sú tuky. Ku koncu dojčenia môže mlieko obsahovať až trikrát toľko tuku, ako na začiatku. Tuky zabezpečujú takmer 50% kalorického príjmu dojčaťa a sú veľmi dôležité pre vývoj centrálnej nervovej sústavy. Z mastných kyselín je v mlieku najviac zastúpená kyselina palmitová a kyselina olejová, ktoré sú súčasťou triglyceridov. V mlieku je ďalej prítomný cholesterol, fosfolipidy a esenciálne mastné kyseliny. Čo sa vitamínov a minerálov týka, ich obsah nie je veľmi ovplyvnený stravou matky. Iba vitamíny D a K nie sú v dostatočnej miere v materskom mlieku prítomné, preto je potrebné bábätkám ich dopĺňať. Materské mlieko ďalej obsahuje hormóny, rôzne rastové faktory a iné bioaktívne látky, ktoré ovplyvňujú nielen vývoj čreva, ale aj nervového, cievneho a hormonálneho systému. Medzi ne patrí napríklad aj erytropoetín, ktorý stimuluje tvorbu červených krviniek. Ten je celkom logicky vo vyššej miere prítomný práve v mlieku matiek predčasne narodených detí, pretože tieto deti mávajú častejšie ťažkosti s krvotvorbou, než donosení novorodenci.

Tvorba mikrobiómu

V materskom mlieku sú pestro zastúpené aj imunoaktívne látky. Mlieko obsahuje bielkoviny, živé bunky a rôzne pôsobky. Zaujímavou súčasťou materského mlieka, ktorá zatiaľ nie je ešte celkom prebádaná, je mikroRNA. Zdá sa, že pôsobenie mikroRNA je predovšetkým na úrovni imunitného systému a programovania vývoja jednotlivých systémov. Poslednou, avšak nie najmenej dôležitou súčasťou materského mlieka, sú baktérie. Ešte pred dvadsiatimi rokmi si ľudstvo myslelo, že materské mlieko je sterilné. Dnes vieme, že dojčené dieťa zje denne tisícky až milióny baktérií, ktoré následne tvoria jeho mikrobióm. Pôvod týchto baktérií je stále predmetom výskumu. Baktérie môžu pochádzať z úst novorodenca, z matkinej kože, ale aj z matkinho čreva. Čo je však isté je to, že mikrobióm je s nami už od prvých dní nášho života. A isté je tiež to, že materské mlieko je naozaj živý zázrak. Katarína Legrand www.vasaokidoki.sk