Pasívny dom poskytuje najvyšší stupeň energeticky efektívnej stavby. V Európe každoročne pribúdajú pasívne domy po tisíckach. Osvete pasívnych domov sa venuje Inštitút pre pasívne domy, tiež odborníci zo sveta stavebného a technologického priemyslu.
Je pasívny dom drahý? Áno aj nie. Pasívny dom je kvalitná stavba, ktorá si vyžaduje dôslednú projektovú prípravu – od architektonickej štúdie a realizačného výkresu, cez kvalitné materiály a konštrukcie, až po precíznu realizáciu. Energetická efektivita znamená nielen výraznú úsporu pri prevádzke, ale aj environmentálne zodpovedné bývanie. Zdravé a komfortné vnútorné prostredie sú hlavné benefity, ktoré sa len ťažko prepočítavajú na finančnú návratnosť vstupnej investície. Navyše, stavba má podstatne dlhšiu životnosť, bez potreby opráv. Cena stavby je teda ukrytá predovšetkým v jej kvalite a v architektúre.
Pasívne domy sú škaredé
Je pravda, že prvé pasívne domy, ktoré boli navrhnuté ako striktne technokratické, neboli veľmi pekné. To však bolo pred 30 rokmi a tie časy sú už dávno preč. Moderný pasívny dom môže mať podobu funkcionalistickej vily i klasického vidieckeho domu. Na prvý pohľad sa vôbec nemusí líšiť od bežného rodinného domu. Vzhľad závisí len od vkusu stavebníka, od skúseností architekta a od stavebného pozemku.
Pasívne domy nedýchajú
Pasívne domy dýchajú tak ako ľudia – pľúcami. A pľúcami pasívneho domu je vzduchotechnická jednotka. Tak ako človek nedýcha celým povrchom tela, ani domy nemajú prepúšťať vzduch cez konštrukcie. Na celkových tepelných stratách bežného domu sa podieľajú straty neriadeným vetraním – netesnosťami obrovským podielom. Navyše, teplý a vlhký vzduch, ktorý v zime uniká cez konštrukcie v nich môže kondenzovať a spôsobovať ich degradáciu. To sa môže prejaviť prasklinami, opadanou omietkou a hnilobou drevených stavebných prvkov. V pasívnych domoch je výmena vzduchu realizovaná riadeným vetraním s rekuperáciou – teda stálym vetraním so spätným získavaním tepla z odpadového vzduchu. Okrem toho, že tento spôsob výrazne znižuje prevádzkové náklady na vykurovanie, zabezpečuje aj optimálnu výmenu vzduchu a odvod vlhkosti. V pasívnych domoch nevznikajú žiadne plesne.
Vetranie cez okná je najzdravšie
V pasívnom dome sa okná, samozrejme, môžu otvárať – rovnako, ako v každom inom dome. Avšak vetrať nimi nie je potrebné. Najmä v zime, keď vonku mrzne, alebo v letných horúčavách, to nie je ani príjemné. Cez vzduchotechnickú jednotku prichádza rovnaký vzduch ako cez okno, no vzduch je navyše filtrami zbavený peľov a prachu. Je preto vhodnejší aj pre alergikov či astmatikov. Mnohé merania a štúdie potvrdili, že otváraním okien sa v bežnej domácnosti nevyvetrá potrebný objem vzduchu tak, aby boli splnené hygienické kritéria na hodnoty koncentrácie CO2 v ovzduší. A to najmä v noci a v miestnosti, kde spí viacero ľudí.
Pasívne domy sú pretechnizované
Princíp pasívneho domu je v tom, že funguje aj bez zložitej technológie. Už starovekí Gréci a Egypťania využívali rôzne typy tienenia, ako ochranu pred silným letným slnkom. Pasívny dom si tieni v lete, aby zamedzil prehrievaniu a naopak, v zime vpúšťa dovnútra slnko, aby využil jeho teplo na kúrenie. S použitím moderných softwarov sa dá namodelovať dĺžka tieniacej pergoly presne na mieru konkrétneho domu a pozemku. Oproti bežnému domu je technológiou navyše len vzduchotechnická jednotka. No jej obsluha je jednoduchšia, než obsluha štandardného televízora.
Pasívne domy potrebujú klimatizáciu
V dobre navrhnutom pasívnom dome, so správnou orientáciou na svetové strany a exteriérovými tieniacimi prvkami – žalúzie, rolety a pergoly, sa prehrievania netreba báť. Vetracie jednotky majú možnosť čiastočného chladenia a na rozdiel od klimatizácie, ktorá len cirkuluje vydýchaný vzduch, vetracia jednotka s rekuperáciou privádza do interiéru čerstvý vzduch dvadsaťštyri hodín denne. Stavby sú jedným z najväčších spotrebiteľov energie na svete. A hoci nie každá stavba môže dosiahnuť pasívny štandard, princípy navrhovania pasívnych domov sú uplatniteľné na každú stavbu. Stavať stavby s čo najmenšou spotrebou energie je podstatná časť stratégie boja s klimatickou krízou.
