V zimnom období je všetkým jasné, že na farby, vône a spevavých vtákov v záhrade si budeme musieť počkať do jari. Je to taký čas – nečas. Všetko je vlhké, sivé, nevľúdne. Všade je veterno, chladno a mrazivo.
V chladnom sychravom počasí má málokto chuť chodiť na prechádzky. No sú aj takí, ktorí si čas vlhkých rán a pochmúrnych popoludní užívajú naplno. V prírode objavujú nádherné maličkosti, čriepky farieb a tvarov, aby aj v tomto nehostinnom počasí, nasýtili svoju dušu nežnou krásou. Aby som vám dokázala, že aj toto je možné, predstavím vám jednu nevšednú, priam čarovnú záhradou, ktorá dorástla do svojej krásy.
Nevšedný súkromný park
Pred viac, ako dvoma desaťročiami, som stála pred úžasnou výzvou – v priestore starého sadu vytvoriť nie záhradu, ale akýsi súkromný park. K dispozícii som mala veľkorysý priestor, ktorý bolo treba upraviť tak, aby sa majitelia mohli v ňom prechádzať a predierať sa zeleňou počas celého roka. Chceli si naplno užívať milé zákutia a očarujúce výhľady celoročne. Vôbec netúžili po detailne upratanej záhrade s množstvom chodníkov, prístreškov, fontán a originálnych umeleckých diel. Ako najväčší umelecký výtvor vnímali samotnú záhradu. Výsadby sa mali prispôsobiť okoliu a s ním aj splynúť. Nešlo o žiaden okázalý priestor, ale o malý, súkromný raj, ktorý po rušnom dni uprace chaos v hlave a upokojí rozdráždené nervy. Veľmi som tomu, že sa to podarí neverila, ale opak sa stal pravdou. Záhrada je parkom dodnes a žiadne stavebné úpravy, okrem tých pôvodných, sa v nej už viac neudiali. Všetko ostalo nedotknuté, iba stromy a kry podrástli. A majitelia sa tu prechádzajú doteraz.
Jazero s vodopádom
Srdcom záhrady sú dve navzájom prepojené jazerá s malým vodopádom. Aj v zimnom pochmúrnom čase sú pohľady cez vodnú hladinu nesmierne príťažlivé. V čase, keď počuť aj ticho, tu môžete vnímať množstvo detailov a nádherných drobností, ktoré sú inak neviditeľné. Objavíte tu zabudnuté jabĺčko, žiarivý lesk vysokých tráv a z hladiny vystúpia tmavé siluety stromov a múrikov. Neskôr, keď zem pokryje hrubá vrstva snehu, priestor získa nežnú oblosť a záhrada zrazu stratí svoju zádumčivosť – siluety sa zjemnia a detaily rozplynú. Ale záhrada nespí, len čerpá sily na nový začiatok. Lucia Bullová, architekt pre exteriér a záhradu
