Simonetta z domácich prác zbožňuje žehlenie. Vo voľnom čase rada kreslí, chodí do prírody, behá, bicykluje, korčuľuje sa a cvičí jogu. Ako modelka predvádza šaty módnych návrhárov zvučných mien a tiež bola tvárou kníh Julie Anne Long a Janky Benkovej.

Ešte ako študentka Simonetta hrala vo filme Pivnica, kde stvárnila hlavnú detskú postavu a neskôr spolupracovala s mnohými hereckými osobnosťami – Jean Marc Barr, Olga Simonova a John Robinson. Účinkovala v seriáloch Oteckovia, Ochrancovia, Som mama či Detektív Dušo. V roku 2021 herečka nakrúcala seriál Iveta s režisérom Jánom Hřebejkom a film s Miloslavom Lutherom. V tomto roku bude mať premiéru aj nový film The Show, v ktorom stvárňuje jednu z filmových postáv.

Ako si spomínate na svoje detstvo?

Na detstvo mám veľmi pekné spomienky. Pochádzam z malebnej dedinky, ktorá sa nachádza na Strednom Považí. Vyrastala som s rodičmi a starými rodičmi v rodinnom dome s veľkou záhradou. Už ako dieťa som veľmi rada chodievala do prírody. V našom okolí sa rozprestierajú nádherné hory. Z pohľadu dospelého človeka si dnes uvedomujem, aké šťastie som mala, že som sa narodila obklopená láskou dobrosrdečných ľudí. Som nesmierne vďačná mojim rodičom za nádherné detstvo, ktoré bolo naplnené láskou, radosťou a úctou.

Aké ste boli dieťa?

Som jedináčik, no ak by som sa mala sama opísať, tak typický „jedináčik“ nie som. Rada som doma pomáhala na záhrade, aj s domácimi prácami. Bola som skôr pokojné, tiché dieťa. Rodičia veľakrát ani nevedeli, že ma doma majú. Navštevovala som ZUŠ v Ilave, neskôr som sa stala členkou Orchestra Brillant a hrávala som aj v divadelnom súbore Hugo. Ako 8-ročná som sa venovala už aj modelingu. Domov z krúžkov som chodila večer, veľa času na zábavu a šantenie s deťmi som teda nemala. No nikdy som to neľutovala – vždy som robila to, čo ma baví.

Mali ste prísnych rodičov?

Nemyslím si, že by boli rodičia na mňa prísni. Skôr som bola prísna ja sama na seba. Rodičia ma učili zodpovednosti, láskavosti, skromnosti a úcte k iným ľuďom. Bola som veľmi cieľavedomá a ctižiadostivá. Už ako žiačka na ZŠ som si šla za svojim cieľom a tvrdo som na sebe pracovala. Práve v školských rokoch som zistila, že sa chcem vydať na umeleckú cestu. Bolo to nezvyčajné, pretože u nás v rodine nemáme z umeleckej brandže nikoho.

Ako ste si zvykli na život v Bratislave?

V 15-tich rokoch som odišla študovať na konzervatórium do Nitry, takže na mesto som bola už zvyknutá. Keď som prišla študovať na VŠMU do Bratislavy, na rýchly životný štýl som teda bola pripravená. Niekedy ani neviem rozlíšiť týždeň od víkendu. Čo je aj na škodu, pretože človek sa neustále za niečím naháňa a tie najkrajšie maličkosti mu veľakrát môžu uniknúť pomedzi prsty.

Považujete prostredie v ktorom žijete za dôležité?

Áno. Keďže sa potrebujem cítiť čo najlepšie vo svojom príbytku, neviem si predstaviť, že by u mňa dominovali tmavé či krikľavé farby. Mne osobne sa páči jednoduchosť. V obydlí preferujem bielu a smotanovú farbu, ktorú rada kombinujem s hnedými zemitými farbami. Čo sa týka dekorácií, u mňa prevládajú kvetinové vzory, ale aj motívy z vidieckeho prostredia. Neodmysliteľnou súčasťou môjho bývania sú fotografie mojich blízkych a sviečky. Samozrejme všetkého s mierou – nemám rada prehnané zdobenie.

Ako najradšej relaxujete?

Najradšej relaxujem v lese, kde je ticho. U nás v okolí Stredného Považia rada chodievam na dlhé prechádzky do lesov, na turistiku a bicykel. V Bratislave mám rada večerné prechádzky Starým mesto či popri Dunaji. Stretávam sa s kamarátmi, navštevujem divadlá, kiná, výstavy a koncerty. No vystačím si aj sama, s dobrou knihou v ruke.

Považujete sa za mestský či vidiecky typ?

Striedanie mesta s vidiekom mi zatiaľ maximálne vyhovuje. Možno sa to časom zmení, no aktuálne sa rada vraciam z Bratislavy k rodine a za kamarátmi na vidiek. Máme tam veľa krásnych prírodných zákutí, ktoré mi v meste chýbajú. Mesto mi zasa ponúka čaro prechádzok jeho historickými časťami a bohatý kultúrny život.