Sväťo Malachovský mal vždy blízko k humoru. Aj keď pôsobil ako operný spevák, oveľa lepšie sa cítil v komických operách, než vo vážnych predstaveniach. Popularitu berie s nadhľadom. Hovorí, že pri tak malej krajine, ako je tá naša, sa akákoľvek popularita končí hneď za hranicami Slovenska.

Svätopluk Malachovský vyštudoval operný spev a ako sólista Štátnej opery v Banskej Bystrici a opery SND v Bratislave sa profesionálne venoval opernému spevu vyše desať rokov. Jeho kariéra humoristu bola odštartovaná televíznou reláciou a divadelným predstavením Ooops!. Nasledovali skeč šou Haló a Kredenc, účinkovanie v mnohých televíznych seriáloch a v Radošinskom naivnom divadle. Z posledných divadelných úspechov spomeňme komédiu Skaza Titaniku a Mínus dvaja v Štúdiu L+S.

Ako si spomínate na svoje detstvo?

Som staromestské dieťa, s mojim bratom sme vyrastali na Obchodnej ulici v Bratislave, bolo to úžasné bývanie. Náš byt bol trojizbový, s veľkou terasou do dvora, na ktorej sme absolvovali prvé pády z kolobežiek a bicyklov, na ktorej sme vychovali nespočetné množstvo prinesených ranených zvierat, na ktorej sme hrali stolný tenis a hokej. Bolo to nádherné. Okolo 21. – 22. roku môjho života som sa osamostatnil. Moje prvé samostatné bývanie bolo v podnájme na Dolných Honoch v Bratislave.

Čo je typické pre váš súčasný domov?

U mňa musí priestor „dýchať“. Mám rád vzdušné interiéry, prírodné farby a materiály, no zároveň aj moderný štýl zariadenia. Môj súčasný domov je v modernom šate, ale veľmi rád ho narúšam starožitnými solitérmi. Páči sa mi, keď je v moderne zariadenej domácnosti samostatný, pekný kus staršieho nábytku, ktorý vynikne.

Kde trávite najviac času?

Najviac času trávim v „kuchyňo-obývačke“, keďže je to jeden prepojený priestor. Rád varím a pri varení chcem byť zároveň s tými, ktorí sú tam so mnou. Tento priestor je srdcom môjho domu. Nie som materiálne založený človek a v poslednej dobe mám rád pocit, keď sa vecí skôr zbavujem. No mám aj zopár kusov staršieho nábytku, ku ktorému ma viažu pekné spomienky. Sú po mojich rodičoch a pamätám si, kde boli umiestnené ešte v rodičovskom byte. A špeciálne mi záleží na jednej drobnosti – na úplne prvom rande si moji rodičia v Piešťanoch z Váhu vylovili malý koreň stromu – samorast, ako symbol ich lásky. Ocino ho opracoval a ja ho mám doteraz doma vystavený a dávam naň naozaj pozor.

Aké miesto vo vašej domácnosti zastáva umenie?

Umelecké predmety mám rád. Považujem ich za nádherný doplnok domácnosti, ak sú vkusne vybrané a vkusne umiestnené. Takisto mám rád umenie zastúpené v podobe hudobných nástrojov. Sám mám doma pianíno, ešte po mojich rodičoch.

Existuje nejaká domáca práca, ktorú robíte rád?

Milujem varenie. Mám šťastie, že jeden z mojich susedov je profesionálny kuchár, takže som blízko pri zdroji informácií, aj praktickej výučby. No okrem varenia mi nie je cudzia žiadna práca v domácnosti. Rád umývam riad, periem, bavia ma aj práce okolo domu a práca v záhrade. Keď sa niečo pokazí, beriem to ako výzvu a pokiaľ mi to čas dovolí, pokúšam sa to opraviť. Väčšinou úspešne.

Čo najradšej robievate, keď ste doma sám?

Pokiaľ som doma sám, najradšej spím a v poslednej dobe viem tomuto „koníčku” venovať naozaj veľa času. No viem oddychovať aj s prácou, keďže aj ona je môj koníček.

Ak by ste neboli ničím viazaný, kde by ste chceli bývať?

Občas zauvažujem nad tým, že by som si vedel predstaviť usadiť sa pri mori. Možno preto, že more pre mňa predstavuje určitú mágiu, pôsobí na mňa veľmi upokojujúco. No hneď jedným dychom dodávam, že máme prenádhernú krajinu, z ktorej by sa mi odchádzalo len veľmi ťažko.

Aké sú vaše pracovné plány do budúcnosti?

Práce bude snáď dosť – pre televíziu JOJ mám roztočené dva projekty, hrám v troch divadelných predstaveniach a s Miškom Kubovčíkom by sme radi urobili aj ďalšie. Aktuálne mám ponuku na tri hudobné projekty – čo ma veľmi teší, lebo čokoľvek, čo je spojené s hudbou ma vždy lákalo a lákať bude.