Alexandra, kedy ste sa osamostatnili? Koľko ste mali rokov a z  akého dôvodu?

Venovala som sa atletike a preto som od 14 rokov začala bývať na internáte Strediska vrcholového športu v Trenčíne. Odišla som spolu s kamarátkami, čo mi uľahčilo situáciu, ale rodina mi tak či tak veľmi chýbala. Cez víkendy sme mávali často preteky, tak ani vtedy som nebola doma. No a keď som bola doma, a vracala som sa na internát, často som si poplakala. Vtedy som si povedala, že ak budem mať deti, nebudem ich nútiť k veľkej samostatnosti.

 

Čo vám najviac chýbalo keď ste odišli od rodičov?

Asi všetko. Moja izbička, mama, otec, stará mama, brat, pes a mačka. V treťom ročníku ma „našťastie“ postihol úraz, takže som sa musela vrátiť domov. Naozaj som sa osamostatnila až keď som sa vydala. Dnes viem, že mi osamostatnenie v živote pomohlo a vďaka tomu dokážem prežiť v rôznych situáciách, ale bola by som sa zaobišla aj bez tejto skúsenosti.

 

Ktoré domáce práce robíte rada a ktoré radšej prenecháte niekomu inému?

Veľmi rada varím. Denne, niekedy aj viac chodov. Nie je to pre mňa práca, skôr hobby. S tým je spojené aj nakupovanie potravín, čo mám tiež rada. Ostatné domáce práce nemajú pre mňa žiadne čaro, aj keď sa im samozrejme nedá vyhnúť.

 

Pomáha aj manžel?

Môj manžel vidí čaro vo všetkých domácich prácach okrem varenia. Takže naša mozaika zapadla dokonale. Vilo relaxuje pri práci v domácnosti a v záhrade, čo si veľmi vážim a užívam.

 

Keby som bola mucha, podľa čoho by som zistila že v tomto byte bývate práve vy?

Muchy majú u nás problém, pretože ich loví naša mačka! Takže by ste museli veľmi rýchlo letieť. Najskôr by ste objavili niečo dobré v kuchyni. A ak by ste náhodou prileteli v noci, tak by vás chytil zasa môj muž, ktorý je dlho hore, takže mu nič neunikne.

 

Ak by ste si mohli vybrať, a neboli by ste viazaná prácou, kde by ste chceli bývať?

Vďaka môjmu manželovi som si obľúbila Andalúziu. Študujem španielčinu a históriu Španielska, a dúfam, že v tejto krásnej krajine strávime spolu ešte veľa času.

 

Pripravila: Ružena Škulecová, Foto: archív A.R.