Keď priečky nie sú na prieky

Aj keď základná funkčná štruktúra priestorov v dome alebo v byte zostáva prakticky stále rovnaká, predstavy ľudí o tom, ako by mal vyzerať ich domov, sa vyvíjajú. Dnes sa oveľa viac než kedykoľvek predtým kladie dôraz na individuálne potreby a originálnosť bývania. Univerzálne riešené dispozície už nie sú príliš v móde. Prednosť dostávajú variabilné a flexibilné dispozície, ktoré umožňujú rozčlenenie obytného priestoru podľa predstavy a potrieb aktuálneho majiteľa bytu. 

Nosné priečky, aké dôverne poznáme z panelákových bytov, sa v moderných bytoch vyskytujú len sporadicky. Nosné konštrukcie sa riešia tak, aby minimálne obmedzovali pôdorysné riešenie. Dokonca ani obvodové steny už nemusia tvoriť pevné a plné múry. Čoraz častejšie sa stretávame s ľahkými sklenenými výplňami, ktoré priestor bytu otvárajú okolitému svetu. Podmienkou takejto priestorovej slobody v rámci jedného bytu je skeletový systém, pri ktorom sa nosné prvky premietajú do priestoru len formou  stĺpov.

V súčasnosti, keď je bývanie skutočne drahé a každý štvorcový meter stojí jeden až dva mesačné platy, sa hodnotí priestrannosť bytu aj ako znak luxusu. Snaha o zladenie reálnych potrieb s vytúženými predstavami vedie architektov k väčšiemu presadzovaniu otvorených obytných priestorov. Tie v sebe spájajú všetky obvyklé funkcie dennej časti bytu – kuchyňu, obývačku a jedáleň, prípadne i vstupnú halu. Oddelené zostávajú iba spálne, detské izby a kúpeľne, aby zabezpečovali svojim obyvateľom dostatok súkromia. Klasické priečky, ako ich poznáme, sa z moderných bytov takmer vytratili. O to častejšie sa však môžeme stretnúť s inými spôsobmi členenia priestoru, ktoré oddeľujú jednotlivé funkčné časti len čiastočne alebo symbolicky. 

Aké spôsoby členenia priestoru poznáme a aké prostriedky na to môžeme použiť?

Riadne murované, alebo prefabrikované priečky je potrebné použiť vtedy, keď potrebujeme rozdeliť priestor dokonale – teda nielen vizuálne, ale i zvukovo, tepelne, ohňovzdorne a podľa možnosti nedobytne. Dvere osadené v takýchto priečkach je možné vybaviť kvalitným zámkom, takže takto vymedzený priestor je možné izolovať od okolitého priestoru aj z bezpečnostného hľadiska. 

Podobne fungujú aj montované priečky, kde sa v ľahkej kovovej konštrukcii vytvorí izolačná vrstva z minerálnej vrstvy a povrch steny vytvorí sadrokartón vzhľadovo podobný omietnutej stene alebo iné obkladové dosky. Z hľadiska pevnosti a odolnosti však tieto steny nedosahujú kvality murovanej, panelovej či monolitickej steny, takže sú vhodné len na členenie priestorov v rámci jedného bytu. 

Ak sa nekladie dôraz na zvukovú izoláciu, je možné na oddelenie dvoch priestorov použiť aj ľahkú posuvnú stenu, podobnú tým, ktoré sa používajú na šatníkových stenách. Ak pritom potrebujete zachovať dostatočnú svetlosť priestoru hlbšie v dispozícii (napr. predsiene alebo chodby), môžete zvoliť výplň z priesvitného materiálu – či už z plastu alebo matného skla. 

Veľmi efektne v takýchto prípadoch pôsobí aj sklobetón, ktorý sa v posledných rokoch opäť dostáva do módy. Môžete po ňom siahnuť pri oddeľovaní predsiene od obývačky, alebo ním nahradiť stenu, resp. časť steny v kúpeľni. S obľubou sa používa tiež pri schodiskách a na presvetlenie chodby alebo komory.

Ak chcete zachovať dojem priestrannosti, no zároveň chcete priestor funkčne rozčleniť, môžete zvoliť ako deliaci prvok múrik, ktorý nesiaha až po strop. Je len na vás, či vám bude vyhovovať stena do výšky jedného alebo dvoch metrov. S takýmito riešeniami sa stretávame najmä pri rekonštruovaných bytoch – tieto stienky sú vlastne pozostatky pôvodných priečok, alebo vo väčších kúpeľniach, kde si podľa potreby vybudujeme inštalačnú priečku a okolo nej rozmiestňujeme sanitu či iné zariaďovacie prvky.  

V nových bytoch s otvorenou dispozíciou je na tento účel vhodnejšie a jednoduchšie použiť nejaký ľahší materiál, napr. paraván, ktorý je možné kedykoľvek odstrániť. Takáto variabilnosť sa môže zísť napr. na Vianoce, keď sa zariadenie bytu tradične trocha reorganizuje kvôli vianočnému stromčeku, alebo aj kvôli väčším rodinným oslavám či večierkom s priateľmi.

Tradičným, i keď v súčasnosti trochu zabudnutým interiérovým prvkom sú tzv. dekoratívne deliace priečky, ktoré tvorí len ľahká konštrukcia pripevnená do podlahy a stropu alebo do bočnej steny. Často slúžia aj ako držiaky na izbové kvety alebo ich tvorí policový systém prístupný z oboch strán. Symbolickú deliacu stenu môžu tvoriť aj závesy z korálikov či rôzne dizajnovaných plastových prvkov, prípadne i textilné závesy.

Veľmi flexibilným deliacim prvkom sú popri klasických posuvných a skladacích stenách aj žalúzie alebo rolety, ktoré môžeme kedykoľvek zrolovať pod strop. Sú vhodným riešením napr. na optické oddelenie kuchynskej časti od obytnej haly.

Funkciu symbolického deliaceho prvku môže, samozrejme, tvoriť aj nábytok. Nejde pritom len o skrine či police vytiahnuté do stredu miestnosti, ale aj o iné sofistikovanejšie prvky. V súčasnosti sú veľmi obľúbené napr. raňajkovacie pulty, ktoré oddeľujú priestor kuchyne od obývačky. Zvyčajne sa za nimi skrýva aj pracovný pult. De facto môže byť takýmto deliacim prvkom tiež samotná kuchynská linka ťahaná do voľného priestoru, alebo tzv. kuchynský ostrov. 

Zreteľné funkčné členenie priestoru obývačky možno dosiahnuť aj umiestnením sedacej súpravy do voľného priestoru, pričom jej zadná strana tvorí pomyselnú hranicu. Na zmiernenie toku energie vo väčšom priestore a na vytvorenie zákutia veľmi dobre poslúžia i väčšie izbové kvety alebo ich zoskupenia.

Okrem pôdorysného členenia priestoru je možné rozčleniť priestor bytu aj v horizontálnych úrovniach. Pravdaže, podmienkou je dostatočná svetlá výška miestnosti. S výškou izieb okolo štyroch metrov sa môžeme stretnúť v niektorých starších bytoch alebo tam, kde byty vznikli v rekonštruovaných priemyselných stavbách. Vtedy je možné vybudovať vo výške cca 2 metre malú galériu, či už ako vysunutú spálňu, alebo ako „ihrisko“ pre deti. Ak je miestnosť nielen dostatočne vysoká, ale i dostatočne svetlá, môže na tomto medzipodlaží pokojne vzniknúť aj malá pracovňa.

Inou možnosťou je vytvoriť vyvýšené pódium, ktoré na seba upútava pozornosť a vytvára akýsi priestor vyššej dôležitosti. Zvýšiť úroveň podlahy má význam najmä vtedy, keď do nej chceme niečo zabudovať (napríklad vírivku), alebo keď je potrebné viesť tadiaľ nejaké inštalácie – napr. kanalizačný odtok. Zvýšenie podlahy by však nemalo byť samoúčelné, pretože každý schod navyše znamená prekážku a tým aj určité riziko.

Bos, foto archív redakcie